Koncom 16. storočia význam Košíc rástol a stali sa strediskom východného Slovenska. Sídlil tu aj kapitán Andrej Dóczi s vojskom uhorského kráľa, ktoré malo brániť územie východného Uhorska pred tureckými vpádmi. Kapitán kráľovského vojska bol súčasne aj veliteľom mesta. Býval v Levočskom dome, ktorý patril kráľovi. Zastupoval kráľa a mal v meste aj plnú moc. Ako zástupcu kráľa ho mali poslúchnuť nielen vojaci, ale aj mestská rada s richtárom. V septembri roku 1619 medzi mestom a Jurajom Rákoczim, veliteľom vojsk, ktorý chcel Košice obsadiť, vznikol spor. Veliteľa i vojakov si platil Gabriel Bethlen – sedmohradské knieža, ktoré iniciovalo protihabsburské povstanie. Rákócziho vojsko sa utáborilo pod hradbami mesta. Kapitán dal rozkaz mestské brány zatvoriť a vojakov nevpustiť. V meste však boli aj ľudia na strane Bethlena a proti vôli kapitána otvorili mestské brány. Vojaci chytili a uväznili kapitána Dócziho. Vojaci postavili stráže aj ku Kráľovskému domu, ktorý bol sídlom katolíckej misie a kde s jezuitským kňazom Štefanom Pongrácom bol v tom čase aj Melichar Grodecký a kanonik Marek Križin. Kňazov uzavreli v miestnosti. Medzitým sa objavil Rákocziho zmocnenec a ponúkal väzňom možnosť záchrany, ak sa zrieknu „pápeženeckej viery“. Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá mŕtvych kňazov a pochovať ich dôstojne. Za to vďačíme odvážnej žene, Kataríne Pálfyovej, manželke zástupcu kráľa, s ktorým musel Bethlen rokovať, aby zahladil svoju neúspešnú akciu proti kráľovi. Na mieste, kde boli mladí kňazi umučení, sa dnes nachádza sakristia univerzitného kostola Premonštrátov na košickej Hlavnej ulici. Kostol postavili jezuiti práve z úcty k nim. Troch košických mučeníkov kanonizoval počas návštevy Slovenska v roku 1995 pápež Ján Pavol II..